Top 10: Najinteligentnejšie zvieratá na svete
Inteligencia nie je výsadou len ľudí. Mnohé živočíchy dokážu riešiť problémy, učiť sa zo skúseností, používať nástroje, ba dokonca spolupracovať či komunikovať sofistikovanými spôsobmi. V tomto rebríčku sa pozrieme na najinteligentnejšie zvieratá planéty, ktoré nás svojimi schopnosťami neprestávajú udivovať. Niektoré z nich možno poznáte, iné vás môžu prekvapiť – no všetky dokazujú, že príroda je plná pozoruhodných mysliteľov.
Zvoľ top desiatku
(1)
Šimpanz (Pan troglodytes)
Šimpanzy zdieľajú s ľuďmi asi 98 % DNA a dokážu si rýchlo osvojiť nové zručnosti. Vo voľnej prírode vyrábajú a používajú paličky na dolovanie termitov. V laboratóriu sa naučili základnú znakovú reč a dokážu počítať do deviatich. Ich spoločenský život je komplexný, s koalíciami, hierarchiou a kultúrne odovzdávanými zvykmi.
(1)
Delfín skákavý (Tursiops truncatus)
Delfíny si uvedomujú samy seba – prešli testom zrkadla, čo zvláda len zopár druhov. Komunikujú cez pískania, ktoré fungujú ako mená. Pri love spolupracujú vo vysoko koordinovaných tímoch a vymýšľajú nové stratégie, aby zmiatli ryby. V zajatí rýchlo pochopia znakové jazyky aj zložité gestá trénerov.
(1)
Slon africký (Loxodonta africana)
Slony majú výbornú pamäť – vodkyne si pamätajú miesta s vodou spred desaťročí. Dokážu rozpoznať samých seba v zrkadle, používajú konáriky ako mucholapky a piesok ako opaľovací krém. Prejavujú empatiu: chránia zranených, pomáhajú mláďatám a rituálne sa lúčia s uhynutými jedincami.
(0)
Papagáj sivý (Psittacus erithacus)
Slávny samec papagája sivého, Alex, sa naučil vyše 100 slov a chápal pojmy ako farba, tvar či číslo. Tieto papagáje sledujú sociálne vzťahy a učia sa od seba nové dialekty. Vedia skombinovať vybrané slová do spontánnych viet, aby vyjadrili želanie alebo nesúhlas.
(0)
Chobotnica obyčajná (Octopus vulgaris)
S viac než pol miliardou neurónov dokáže riešiť hádanky na úrovni malého dieťaťa. Otvára zaváraninové poháre, prenáša predmety a dokáže meniť farbu i textúru kože, aby zmiatla nepriateľa. Pamätá si riešenia úloh aj po týždňoch.
(0)
Vrana novokaledónska (Corvus moneduloides)
V prírode si vrany vyrábajú háčiky z vetvičiek a listov pandanusu, aby vytiahli larvy z dreva. Plánujú viacero krokov dopredu a ak treba, nástroje si odkladajú na neskôr – čo je prejav tzv. „budúceho ja“. Rozlišujú ľudské tváre a po rokoch spoznajú človeka, ktorý im ublížil.
(0)
Orangutan bornejský (Pongo pygmaeus)
Tieto veľké ľudoopy si vyrábajú dáždniky z listov a učia mláďatá, ktorý strom plodí v akom období. V rezerváciách sa naučili kresliť jednoduché symboly a varíť čaj v kanvici. Mladé orangutany zostávajú pri matke až osem rokov, čo im dáva dlhý čas na učenie kultúrnych návykov.
(0)
Domáce prasa (Sus scrofa domesticus)
Prasatá zvládajú joystickové videohry lepšie než psy a niekedy aj šimpanzy. Vedia sa v zrkadle lokalizovať a použiť túto informáciu na nájdenie ukrytého jedla. Majú bohatý repertoár rečových zvukov a vyše dvadsať odlíšiteľných signálov. Pamätajú si riešenie labyrintov celé mesiace.
(0)
Krkavec veľký (Corvus corax)
Krkavce sledujú, kto koho podviedol pri delení koristi, a podľa toho menia spojencov. Dokážu sa hrať a opakovane sa šmýkajú na streche len z čistej radosti. Vedia napodobniť ľudskú reč aj iné zvuky prostredia. Pri zložitej úlohe rozmýšľajú a čakajú, aby sa prepracovali k riešeniu. Nekonajú impulzívne.
(0)
Pes domáci (Canis familiaris)
Niektoré border kólie rozumejú vyše tisícke slov a nový povel si zapamätajú po piatich opakovaniach. Psy vynikajú v čítaní ľudskej mimiky – sledujú smer pohľadu a dokonca ľudské emócie. Dokážu rozlíšiť spravodlivé a nespravodlivé odmeny, čo ovplyvňuje ich spoluprácu.
